sobota 18. januára 2014

Krvavý sonet

Vždy cestou okolo spomienka mlhavá -
na úradnú tabulu mesta Trnava
jej bohaté tvary a línie vznešené
jedného večera uprostred jesene...

čítajúc všetky jej posolstvá, oznamy
päsťou sa pripísal na zoznam pozvaných
tabulu rozbil - čia je to vina?
snáď hnevu, snáď zúfalstva na hore Sinaj

On nepýtal sa, rovno budúcnosť veštil
z pár kúskov skla v zaťatej pästi
že do ludí sa mnoho úderov zmestí
malovaných do plátna či do bolesti

V tej chvíli som pochopil ju len ja -
i vandalstvo je forma umenia
kde nemajú štetce a obrazy
rukami musia lož poraziť

Vtedy však ešte netušil on ani
že jednou ranou spísal dva romány -
prvý jak zbesilý plienitel Ríma
druhý jak Alexander Dumas

Vtedy on ešte netušil ani
že prvý je na skle malovaný
a druhý sa zveruje práve dlani
červených kvapiek divoký kankán
na počesť jeho krvavým hánkam


Klimeux

(z cyklu: Trnavé sonety - Nepi!zódy zo slovenského Ríma)

4 komentáre:

  1. Tá Trnava je snáď zdraviu nebezpečná... starý skús tých pár mesiacov nejako prežiť, hlavne nechoď nikam osamote

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To veru je, ale zase aspoň bude na čo spomínať :) niekedy mi to príde, že človek si uchová viac spomienok na negatívne veci, ale pokiaľ to nie je vyslovene pohroma, časom na to spomína rád. A aj keď mi to mesto parádne lezie na nervy, tak mi možno časom bude trošku aj chýbať :P

      Odstrániť
  2. Vystihol si to presne: pokiaľ to neni uplna pohroma tak sa na zle veci dobre spomina...

    Na mesto budem ja spominať asi takto: Slnečné lúče, široké ulice a priestranné námestia, starobylé kostoly, zachovalé hradby ...

    hovoríme vôbec o tej istej Trnave?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi nie :) resp. tiež mám nejaké spomienky viažuce sa k dennému svetlu ale tých nočných je asi viac :D a tak predsa, 5 rokov je dlhá doba, tam sa toho nazbiera :P

      Odstrániť