sobota 19. januára 2013

Anonym


Počas prechádzok už som si navykol
že nikto nekŕmi túlavých básnikov
vlastne mám rád tie opustené lavičky
kde smiem sedieť sám a maličký

Išiel som do parku
s kusom hárku
že ten papier zašlý
podpisom tam skrášlim

Že vo svojom mene
parky zasnežené
zas a znova
pre ne
budem opisovať

Avšak farba biela
snáď akoby chcela
viac než kedy predtým
povedať mi vela
napriek tomu zostať
čistou celá -
prostá
skromná
hoc než ja do nej
ona do mňa
viac ryla svoje vety

Stáť s tým zdrapom zašlým
neprítomní našli
ma tam svojím pohladom
ja až v poslednej chvíli
som sa ovládol
než vločkami ma umlátili

Vystrašený mrazmi
papier zostal prázdny
a Ona - nedotknutá, nahá, bosá...
- tak do snehu podpísal som sa


Klimeux

2 komentáre: