Nedbajúc na prízemnosti žvanca
do mesta sa vydal, do sveta
rytier verný menu de la Mancha
struny svojej harfy rozpletať
Pod farbami rodového erbu
hrdo v požičanom obleku
od priatelov dobového šermu
šíri melódiu odvekú
O láskach a hrdinskosti bardov
o dyme čo stúpa po boji
o tom ako cťou, rytierskou pravdou
svoje stáda koní napojí
V tom spomenul na všetky tvrdé dotyky
a na dym fabriky...
Nad krajami divo búrka zúri
spravodlivo plieska Boží bič
Piesňou svojou vábia trubadúri
dobývajúc dámskych okeníc
A znova spomenul na tvrdé dotyky
on nebol ženských sŕdc, bol rytier motyky
O turnaje, šerm, lov divej zveri
celou dušou usiloval on
dvadsať centov do klobúka s perím
večnú slávu padlým rapsódom!
I spomenul jak z rohu pije vína...
- dnes stačí chlieb a modrá medovina
Dlaň jeho sa v strunách mihotá
a spomína na jednu pieseň, na tú
že častejšie než Dona Quijota
hral v živote skôr biednu Rocinantu
Klimeux
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára