streda 22. mája 2013

Na Laurinskej

Nedbajúc na prízemnosti žvanca
do mesta sa vydal, do sveta
rytier verný menu de la Mancha
struny svojej harfy rozpletať

Pod farbami rodového erbu
hrdo v požičanom obleku
od priatelov dobového šermu
šíri melódiu odvekú

O láskach a hrdinskosti bardov
o dyme čo stúpa po boji
o tom ako cťou, rytierskou pravdou
svoje stáda koní napojí

V tom spomenul na všetky tvrdé dotyky
a na dym fabriky...

Nad krajami divo búrka zúri
spravodlivo plieska Boží bič
Piesňou svojou vábia trubadúri
dobývajúc dámskych okeníc

A znova spomenul na tvrdé dotyky
on nebol ženských sŕdc, bol rytier motyky

O turnaje, šerm, lov divej zveri
celou dušou usiloval on
dvadsať centov do klobúka s perím
večnú slávu padlým rapsódom!

I spomenul jak z rohu pije vína...
- dnes stačí chlieb a modrá medovina

Dlaň jeho sa v strunách mihotá
a spomína na jednu pieseň, na tú
že častejšie než Dona Quijota
hral v živote skôr biednu Rocinantu


Klimeux

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára